Dieťa si to nebude pamätať

Cestovať s malým dieťaťom je zbytočné, pretože si to nebude pamätať. Koľkokrát sme to už počuli. Tento predpoklad vychádza z mylnej predstavy, že je pamäť dôležitá  – a keď si dieťa niečo nepamätá, tak to akoby ani nezažilo. Sme však zmesou toho, čo si pamätáme aj nepamätáme! 

© FB stránka Saša jede: ,,Přenos energie jednoduše a snadno!“

Dieťa si nebude pamätať svoje narodenie. Nebude si pamätať či bolo dojčené, či bolo nosené. 

Nebude si pamätať svoje prvé kroky. Ako sa plazilo, ako skúšalo štvornožkovať, ako sa učilo stáť a chodiť. Boli to ale prvé kroky, ktoré viedli k tomu, že dieťa skúšalo ďalej a ďalej až sa naučilo chodiť. A práve vďaka chodeniu sa naučí behať, liezť po stromoch a skákať.

Nebude si pamätať svoje prvé slová. A predsa sa k prvému slovu pridajú ďalšie slová až z toho jedného dňa bude celá zásoba slov a viet. Vďaka prvému slovu sa naučí plynulo rozprávať!

Prvé roky  života dieťaťa sú najdôležitejšie.  Ale s pamäťou nesúvisia. Pamäť sa rozvíja až neskôr – keď sa začne formovať myseľ a identita („Ja som„) dieťaťa!

Ⓒ FB stránka Saša jede: ,,Našel jsem si v Indii opravdového kamaráda! Jmenuje se Góvind! Dokonce pomáhal tatínkovi mě nosit přes obrovské hory Himálaje.“

To, že si niečo dieťa nebude pamätať, je úplne nepodstatné. Robme s nim všetko, hneď. Na čo čakať? Spomienky sú pekná vec, ale nie sú to najpodstatnejšie.  Ak s nim chcete cestovať, tak cestujte. Ak sa s nim chcete venovať športu, tak športujte. Ak sa s nim chcete venovať čomukoľvek, tak sa venujte. Tým ho učíte o živote. Umožňujete mu spoznávať svet. Rozvíjate a podporujete jeho vývoj.

Neodkladajte to až na potom, keď si to bude pamätať. Nemárnite zbytočne čas.

Ⓒ FB stránka Saša jede: ,,I v Himálajích jsou školy. Děti nemají lavice a židličky. Mají pruhy tenoučkých koberců a na nich sedí přímo na zemi. Vyučování začíná až v deset. Deti vstávají před úsvitem a starají se společně s rodiči o hospodářství. A až je hotovo, tak se může do školy.“


Saša jede. je FB stránka o malom chlapčekovi a jeho rodičoch, ktorý má len 2 roky, ale s rodičmi prešiel už 32 krajín! Že mu to je fuk a bolo by mu rovnako dobre aj doma? Dospelým to možno je fuk, ale dieťa ešte chce spoznávať, chce skúmať, chce sa učiť. Kdekoľvek a kedykoľvek. Čím viac sa toho dieťa naučí a spozná o svete, o živote, o ľuďoch, tým lepšie, otvorenejšie a ľudskejšie bude.

Titulná fotografia © Barefoot Blonde

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.