Dieťa si to nebude pamätať

Často sa stretávame s názorom, že cestovať s malým dieťaťom je zbytočné, pretože si to aj tak nebude pamätať. Ako keby to, či si to bude pamätať alebo nie, bolo to najdôležitejšie.

© FB stránka Saša jede: ,,Přenos energie jednoduše a snadno!“

Ale…

Dieťa si nebude pamätať ani prvý kontakt s vami. Nebude si pamätať svoje narodenie. Je to zanedbateľné? Akoby sa to vlastne ani nestalo, lebo si to dieťa nepamätá?

Dieťa si nebude pamätať ani svoje prvé kroky. Ako skúšalo štvornožkovať, ako sa učilo stáť a chodiť. Neboli to ale práve prvé kroky, ktoré viedli k tomu, že dieťa skúšalo ďalšie a ďalšie kroky až sa naučilo chodiť?

Dieťa si nebude pamätať ani svoje prvé slová, ktoré vyslovilo. A predsa sa k prvému slovu pridajú ďalšie a ďalšie slová až z toho jedného dňa bude celá zásoba slov a viet.

Dieťa si nebude pamätať ani to ako sa učilo vykonávať hygienu z plienky do nočníka a potom do záchoda. A predsa ho to učíme, lebo nezáleží na tom, či si to bude pamätať.

Dieťa si nebude pamätať či bolo kojené, či spalo v spoločnej posteli s vami alebo bolo nosené do svojho prvého roka. Má kojenie, spoločné spanie alebo nosenie kvôli tomu o to menší význam?

Dieťa si nebude pamätať ako bolo s nim zaobchádzané, keď bolo malým bábätkom. Znamená to, že ho môžeme zneužívať či zanedbávať? Že ho môžeme nechať len tak medzi štyrmi bielymi stenami? Lebo si to nebude pamätať, tak to naňho nijak nevplýva?

Ⓒ FB stránka Saša jede: ,,Našel jsem si v Indii opravdového kamaráda! Jmenuje se Góvind! Dokonce pomáhal tatínkovi mě nosit přes obrovské hory Himálaje.“

Ak si to dieťa nebude pamätať, znamená to, že to nemáme robiť?

Určite nie. To, že si to dieťa nebude pamätať, nič neznamená. Spomienky sú síce pekná vec, ale nie sú najdôležitejšie v učení, spoznávaní a vývoji dieťaťa.

V živote dieťaťa je rovnako dôležité aj to, čo si nebude pamätať, pretože ho to formuje a ovplyvňuje presne tak ako to, čo si bude pamätať.

Preto nie je dôvod s dieťaťom niečo nerobiť len preto, že si to nebude pamätať. Robte všetko, čo cítite, že robiť s dieťaťom chcete. Ak s nim chcete cestovať, tak cestujte. Ak s nim chcete zostať doma, tak to urobte. Ak sa s nim chcete venovať športu, tak športujte. Ak sa s nim chcete venovať čomukoľvek, tak sa venujte.

Ⓒ FB stránka Saša jede: ,,I v Himálajích jsou školy. Děti nemají lavice a židličky. Mají pruhy tenoučkých koberců a na nich sedí přímo na zemi. Vyučování začíná až v deset. Deti vstávají před úsvitem a starají se společně s rodiči o hospodářství. A až je hotovo, tak se může do školy.“


Saša jede. Má len 2 roky, ale s rodičmi prešiel už 32 krajín! Že mu to je fuk a bolo by mu rovnako dobre aj doma? Dospelým to možno je fuk, ale dieťa ešte chce spoznávať, chce skúmať, chce sa učiť. Kdekoľvek a kedykoľvek. A ak by mu to aj bolo fuk, no a čo? Čím viac sa toho dieťa naučí a spozná o svete, o živote, o ľuďoch, tým lepšie, otvorenejšie a ľudskejšie bude.

Video ako Saša jede do Himaláje. To je nádhera!

Som mama nášho prvého dieťaťa. Som vegetariánka. Milujem svojho muža a rodinu. Zbožňujem šamanizmus, spiritualitu. Chcem veľa cestovať, učiť sa a spoznávať svet.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *