Prečo je dôležité nosenie, kojenie, spoločné spanie, bezplienkovanie, kontaktné rodičovstvo ai.

Naše vyjadrenie k reakciám k článku MATKY, UŽ MÁM TOHO DOSŤ! Od The Wave of Reality

Ľudia nerozumejú tomu, prečo je dôležité nosenie, prečo kojenie, spoločné spanie, bezplienkovanie, kontaktné rodičovstvo atď atď.

Je to preto, že oni nevidia ich vlastne zranenia. Žijú v ilúzii, že tak ako ich vychovávali, tak majú vychovávať aj oni svoje deti. Nevnímajú ten rozdiel medzi separovaným dieťaťom a dieťaťom, ktoré malo neustály kontakt s človekom. Chcú spokojné dieťa – ale uverili tomu, že spokojné dieťa je také, ktoré má uspokojené len potreby výživy, hygieny, hrania sa a spánku.

Zúčastnila som sa prednášky Dr. Nilsa Bergmana na konferencii cez Mamilu. To bolo prvýkrát, kedy som sa stretla s pojmami ako kontakt koža na kožu (skin to skin) či nulová separácia (zero separation) a úplne mi to otvorilo oči! Potom som čítala knihy od manželov Searsových, pediatra a zdravotnej sestry, knihu Magické začátky – Okouzlené životy od Deepaka Chopru alebo knihu Koncept kontinua od Liedloffovej. Rozhodla som sa vedieť o tom viac, hlbšie to študovať a získať čo najviac informácii z oboch strán. 2 roky som sa venovala intenzívnej práci na sebe samej a popritom som si hľadala informácie o starostlivosti o deti. Zúčastnila som sa rôznych kurzov, prednášok, webinárov a konferencií a postupne som do toho získavala aký taký vhľad. Predtým som študovala veterinárnu medicínu, ale nedokončila som štúdium, pretože som stratila ilúziu a chuť venovať sa niečomu, čo nespĺňalo moje nároky a požiadavky.

Dotkla som sa v Kolumbii šamanizmu, kde boli deti úplne iné ako tie naše. V tej komunite sa deti nebili, nehádali a na svoj vek boli tak veľmi rozumné, že sme všetci zostali celkom odrovnaní. Po Kolumbii som to, čo som tam vypozorovala, zrazu čítala aj v knihe Koncept kontinua, kde autorka popisuje niektoré indiánske kmene a ich výchovné praktiky. Zostala som absolútne fascinovaná a všetko začalo dávať svoj zmysel. Všetko začalo do seba zapadať.

Naša spoločnosť začala považovať za prirodzenú separáciu matiek od detí. Nazývame to vychovávaním, nerozmaznávaním. Deti sa javia ako spokojné, ale záleží na tom, na čo sa dívate, čo pre človeka znamená spokojnosť.

Takto separované deti majú svoje obľúbené hračky. Nie OSOBY, ale hračky!!!! Pre mnohých je to roztomilé a normálne, ale v skutočnosti je to absurdné. Dieťa sa nemá fixovať na hračky či iné veci (koľko deti malo svoju obľúbenú dečku, ktorej sa nechceli vzdat? Koľko z vás malo svoju obľúbenú vec, keď ste boli deťmi?). Dieťa sa má fixovať na ľudí. Lenže na niekoho sa fixovať musia, pretože túto potrebu, mať pri sebe niekoho, kto na nás v kojeneckom a batoľacom období dohliada, stará sa a je v našej prítomnosti, treba naplniť. A keď ju nenaplní osoba, naplní ju vec.

Žiaden cicavec svoje mláďa neseparuje a neizoluje od seba, žiadna matka cicavca neprestane reagovať na volanie svojho mláďaťa len aby ho „vychovala“ a nerozmaznala – jedine ČLOVEK si spomedzi všetkých cicavcov vymyslel, že dieťa nemá byť s matkou či inou osobou v neustálom kontakte, ale dá mu len toľko kontaktu, koľko si myslí, že je vhodné mu dať tak, aby ho nerozmaznala, a uspokojí iba jeho potreby kojenia (prijímania UM či inej výživy), hygieny a spánku. Ale je načase sa zobudiť, je načase začať premýšľať a OTVORIŤ OČI! Áno, deti prežijú bez kontaktu s človekom, môžeme ich oddeľovať a separovať od matiek, lebo veď prežijú v umelých podmienkach, ktoré im vytvoríme, dokážeme sa o nich postarať, aj keď ich izolujeme, ale aké to má následky?

To, o čom píšu mladí rodičia z The Wave of Reality, je správny a pravdivý názor pre milióny cicavcov na celej planéte. Len my ľudia sme akosi dospeli k tomu, že je to výmysel nejakých biomatiek a že táto separácia je normálna, pretože je na oko neškodná. Človek kým nejakú pravdu príjme, najskôr začne tú svoju pravdu obhajovať a brániť, pretože doteraz nepoznal nič iné a on sám robil to, čo väčšina, takže o to viac sa cíti potom takýmto článkom, aký napísali Vanes s Danielom, dotknutí. Je to v poriadku. Každý má právo na akúkoľvek reakciu.

To, že sa majú deti nosiť, kojiť, že majú byť v telesnom kontakte s človekom po väčšinu času, je ale fakt. To však nič nemení na tom, že všetky mamy, ktoré sa zaujímajú o svoje deti, vždy chcú pre svoje deti to NAJLEPŠIE! Preto nie sú tie matky, ktoré nenosili či nekojili, o nič horšie matky než tie, ktoré nosili a kojili. Toto nie je o odsudzovaní či porovnávaní. Sú situácie, kedy to nejde, to však nemení nič na tom, že sa má človek snažiť, čo najviac, aby k separácii deti od matiek (rodičov), k nenoseniu, k nekojeniu, ai. nedochádzalo, resp. dochádzalo k nim čo najmenej.

Nemusíte mi veriť. Nemusíte so mnou súhlasiť. Len sa nad tým zamyslíte, len to vyskúšajte, zaujímajte sa, študujte, chcite vedieť viac! Prečo sa deti majú nosiť? Prečo sa majú kojiť? Prečo majú spoločne s nami spať? Čo im to prináša? Aké neurohumorálne zmeny sú pozorované u separovaných deti a u deti v neustálom kontakte s človekom? Hľadajte, kde je pravda. Zisťujte, prečo je to tak.

PLNE SA STOTOŽŇUJEME A PODPORUJEME AKTIVITY THE WAVE OF REALITY! Sú to jedny z mála ľudí, ktorých sledujeme.

Som mama nášho prvého dieťaťa. Som vegetariánka. Milujem svojho muža a rodinu. Zbožňujem šamanizmus, spiritualitu. Chcem veľa cestovať, učiť sa a spoznávať svet.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.