Denník z mojej cesty do Kolumbie

04.10.2017 
Ráno ma môj muž išiel odviezť na vlakovú stanicu. Sadneme do auta a auto sa nedalo naštartovať. V duchu si vravím, že stíham. 2-3 pokusy a auto naskočilo. Som vo vlaku. V Českom Těšíne smerom na Havířov mal vlak pred nami poruchu a museli ho odtiahnuť. Máme čoraz väčšie meškanie. Som nervózna, neviem, či stihnem prísť načas na letisko, kde sme sa mali všetci stretnúť. Snažím sa byť pokojná, ale začínam prepadať panike. Stále sledujem stránku vlakového dopravcu a hľadám ďalšie informácie o nehode vlaku pred nami. Keď sa blíži meškanie k 100. minúte, uvedomím si, že panikáriť je aj tak úplne zbytočné, nič sa nezmenilo a ja som si mohla ušetriť 100 minút v strese. Poddávam sa tomu, nech je ako má byť, a práve vtedy sme sa pohli.
Prišli sme do Prahy a čakám na autobus na letisko. Bol tam už jeden autobus, ale bol plný až po okraj, a ďalší autobus neprichádzal tak ako mal podľa cestovného poriadku prísť. Medzitým som sa dala do reči s jedným mužom, keď v tom nás oslovil iný muž s tým, že nás odvezie vo svojom minibuse na letisko za rovnakú cenu. Vravím si okej, prečo nie. Šli sme len my dvaja. A zviezli sme sa za tú istú cenu ako páni. Na letisku sme sa všetci stretli, srdečne sa privítali so starými aj novými známymi. Ideme na náš let.

Oba lety, aj ten najdlhší 11,5 hodinový, boli úplne super. Užívala som si ich bez ohľadu na to ako dlho trvali . Čas je relatívny a jeho vnímanie záleží na nás, čo sa mi aj potvrdilo.

05.10.2017

Máme pred sebou posledný let, ktorý nám asi 5x preložili. Môže sa stať, že let nám zrušia a ani nepoletíme a budeme si musieť nájsť iný spôsob prepravy, pretože do nášho cieľa sa letí iba raz denne. Letisko je vysoko v horách a je náročne tam pristáť. V prípade nepriaznivého počasia sa let preloží na iný čas alebo sa neletí vôbec. Čakáme. Program našej cesty sa pre naše meškanie trochu upravuje. Ležíme a sedíme na podlahe v našom gate, vtipkujeme a zoznamujeme sa. Posledná zmena času nášho letu a….letíme.
Po prílete do nášho cieľa začalo neuveriteľne silno pršať. Keby takto pršalo, kým sme boli ešte vo vzduchu, neumožnili by nám pristáť a nejaký čas by sme krúžili nad letiskom. Taký dážď som nikdy predtým nevidela. Užívam si to a pozorujem ako rýchlo sa plní odtok vody a ako si nahromadená voda preráža cestu. Čakáme, kým bude menej liať alebo prestane pršať, a pôjdeme do nášho autobusu, ktorý nás odvezie tam, kam máme naplánované.
V našom príbytku nas privítali 3 čierne škorpióny, ktoré nie sú smrteľné, ale spôsobia takú bolesť, že má človek chuť odrezať si tú časť tela, kde ho škorpión uštipol. Vybalili sme si veci a odchádzame na ďalšie miesto, kde budeme pár dní.

Prichádzame na naše prvé a dočasné miesto. Je tu nádherné. Máme 2 chaty. Tá naša chata má famózny výhľad a krb! Úplný luxus.  Spím v jedinej izbe na dolnom poschodí s 2 ženami. S jednou sa už poznám z podobnej akcie. Kuchyňa je v druhej chate, kde máme našu prvú spoločnú vegetariánsku večeru. O jedlo sa nám starajú “naši sprievodcovia”. Neviete si ani predstaviť ako to jedlo chutilo. Bolo božské! A to bol len začiatok.

06.10.2017

Jedlo bolo každý jeden deň úplne fantastické. Tá skutočná chuť ovocia či zeleniny a kopec lásky, ktorú pri varení vkladali do jedla, nedá sa to opísať.
Cesta loďkou cez jazero bola priestorom pre obdivovanie krajiny, ale aj pre rozjímanie o vlastnej existencii. Človek mohol pozorovať čierno modrú farbu vody, vlnky meniace svoj tvar a silu, zelené hory obklopujúce jazero (alebo jazero obklopujúce hory?), domčeky rôzneho tvaru a veľkosti, vtáky plávajúce na hladine.

Vylodili sme sa na mieste, kde žilo asi 25 rodín komunitným spôsobom. Keď jedna rodina stavia dom, pomôžu im všetci, ktorí môžu, a oni ich za to pohostia. Náš sprievod nám rozprával o dôležitosti stromov, rastlín Bromélii či lišajníkov v zachycovaní vlahy, o význame vlhkosti pre úrodnosť pôdy, o tom ako vlhkosť vplýva na teplotu prostredia alebo na výšku porastu, o tom ako nechápu, že niekto môže od nich chcieť, aby platili za vodu, ktorá je z prírody a ktorú človek nevytvoril.

07.-08.10.2017

Začíname s ceremóniami.

09.10.2017 

Po obede sme šli loďkami na maličký ostrov uprostred jazera, ktorý patrí medzi národné parky. Prejsť celý ostrov trvá asi 20 minút. Skúsila som po parku kráčať ako keby to bola svätyňa. Fascinujúci zážitok.
Šli sme na nákupy do neďalekej dedinky. Ponča, čiapky, šále, náramky, náhrdelníky, “vajíčko” (typická sladkosť), pravá Coca Cola, to všetko sa tam dalo kúpiť.

Mám herpes cez celú spodnú peru. Je to určite jeden z mojich najväčších a najdlhšie trvajúcich herpesov. Milujem ho! 😀

10.10.2017

Ráno sme sa vybrali ku vodopádu. Tá sila a intenzita vody je ohromujúca a dych vyrážajúca. Vzduch okolo vodopádu bol studený a voda ľadová. Vstúpiť do nej celkom nahý, to chcelo odhodlanie. Človek si zrazu uvedomí aký má problém s nahotou pred ostatnými ľuďmi. Pritom je nahota úplne prirodzená. Nahí sme sa narodili. Čo je intímne a čo nie je? Kto to vytvoril? Prírodné kmene s nahotou nemajú problém, moslimské ženy sa zase naopak zahaľujú celé. Odhalený chrbát, nohy či brucho sú v poriadku, ale prsia už akoby neboli tou istou súčasťou tela ako to ostatné.
Večer sme strávili v spoločnom kruhu.

 

 

sfdnfkldlsknfgdgdymhmfm.mg,fjjvjfghkjghhkjkhll

11.10.2017 
Zvončekom nás zvolávajú na jedlo alebo na program, a tak nemusíme sledovať vôbec žiadny čas. Čas len plynie. Mobil používam veľmi málo, internet ešte menej.

Spoznala som toho najsrdečnejšieho a najdobráckejšieho človeka na svete. Tie jeho oči, srší z nich bezpodmienečná a nekonečná láska ku všetkému.

12.10.2017 

Zdieľali sme spoločne náš zámer prečo sme sem prišli. Jeden z nich, od človeka z inej komunity, bol veľmi znepokojujúci. Sama seba sa pýtam ako môže mať ešte dnes niekto strach o svoj život a o život ľudí v jeho komunite len preto, že žije svojim spôsobom života, ktorý neubližuje ani neohrozuje iné osoby? Uvedomujem si ako veľmi vďačím za to, kam sa Európa až dostala svojim myslením, žitím, slobodou, svojou obetou. A želám si, aby sa život na celom svete zlešpoval a napredoval.

13.-14.10.2017

Máme ceremónie.

15.10.2017 

Všetci spoločne sme na tej istej Zemi, ktorá nemá žiadne hranice ani iné imaginárne ohraničenia. Hranice vytvorili len ľudia.
Nič, ale skutočne nič, nie je dielom náhody. To, že som práve tu a práve s týmito ľuďmi. Všetko spolu súvisí a nič nie je oddelené
,,Naše životy nepatria nám, od maternice k hrobke sme spojení s ostatnými, s minulosťou a prítomnosťou. Každým našim zločinom a každou našou láskavosťou tvoríme svoju budúcnosť.” Sonmi 451, Atlas mraku

16.10.2017
Mám narodeniny. Ani som nečakala, že niečo dostanem. Ale tie priania a darčeky, ktoré som dostala, boli tak nádherné. Keď vám niekto dá niečo, čo si kúpil pre seba a čo už tak skoro nekúpi, uvedomíte si tú hodnotu a posolstvo, ktoré vám s tým dáva.

Dozvedáme sa aký je význam vody. Voda je v nás a okolo nás. Voda je v plodovej vode, je našou súčasťou už počas nášho prenatálneho života. Vodu máme chrániť. Skús žiť bez vody… ako dlho to vydržíš. Stromy rastúce popri koryte rieky tienia a bránia vysychaniu vody.

17.-18.10.2017 

Máme ceremónie.

19.10.2017 

Ženské a mužské kruhy. Menštruácia je v našej spoločnosti vnímaná ako intímna záležitosť ženy. Z prirodzeného procesu, ktorý je súčasťou ženy, vytvárame niečo, o čom sa nesmie hovoriť. Vďaka cyklu striedania menštruácie s ovuláciou sa stáva z dievčaťa žena, zreje v nej vajíčko, z ktorého môže po splynutí mužskej spermie vzniknúť nový život, a znova zaniká.

Ženy sa učia o sebe a muži sa učia o sebe. Ženy sa učia o mužoch a muži sa učia o ženách. A to dáva vznik porozumeniu a otvoreniu sa rozdielnosti.

20.-21.10.2017

Máme ceremónie.

22.10.2017

Na naše ďalšie a posledné miesto nemôžeme ísť, pretože určitá skupina ľudí vyhlásila štrajk a zablokovala cesty. Je riziko, že by sme sa cestou späť nedostali na letisko. Ostávame teda tam, kde sme. A ľudia, za ktorými sme mali ísť, prídu za nami.

23.10.2017 

Máme ceremóniu.

24.10.2017 

Cesta domov. Ešte nikdy som nezažila prehľadávanie batožiny policajtmi. Čakáme na náš let a snažím sa rozoznať, kto je pôvodným obyvateľom Kolumbie a kto prisťahovalcom.
Lety boli super. Musíte vidieť východ Slnka cez automatické tienenie na okne. Je to nádhera! Aj keď východ Slnka je sám o sebe nádhera.
Posledný let je za nami a na letisku ma na tajnáša čakal môj muž. Prekvapenie to bolo ohromné! 🙂
Táto cesta bola neobyčajná pre mňa. Dotkla som sa niečoho tak božského v ceremóniach, čo sa len ťažko dá zdieľať. Skúsenosť je totiž neprenosná. 
Som mama nášho prvého dieťaťa. Som vegetariánka. Milujem svojho muža a rodinu. Zbožňujem šamanizmus, spiritualitu. Chcem veľa cestovať, učiť sa a spoznávať svet.
Komentáre
  1. Spätné upozornenie: Môj 3. týždeň tehotenstva

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.