Môj 4. týždeň tehotenstva

Prišla k nám rodina z Talianska, takže som doma u rodičov. Každý deň sa prebúdzam so silným pocitom, že som tehotná. Vnímam a cítim ako sa mení moje telo. Je to celkom nový pocit.

Dnes (18.3.) sa u mňa objavil obrovský smútok. Úplne nečakane a odrazu. Prekvapilo ma to, pretože to bol tak silný pocit, že som sa nevedela sústrediť na nič iné. Plakala som. Bolo to zo strachu, že sa moji rodičia stanú starými rodičmi. To vo mne evokuje ich starnutie a smrť. Moji rodičia sú mladí. Nemajú ešte ani 50 rokov (ja mám 26 r). Predstavu svojej pominuteľnosti a smrti zvládam ľahšie ako tú ich. Kým boli iba mojimi rodičmi, nevnímala som to starnutie až tak a mala som pocit, že tú budú snáď večne. Ale akonáhle sa stali starými rodičmi, všetko to na mňa doľahlo, vedomie ich smrteľnosti. Priznám sa, že som sa bála, že si povedia ,,Okej, misia splnená, naša pokrvná línia pokračuje ďalej, môžeme spokojne odísť.“ a úplne sa opustia….viem, je to hlúpe, ale bola to proste moja obava a tie občas bývajú hlúpe či iracionálne.

Keď tak nad tým premýšľam, bolo obdobie, kedy som ich počula často spomínať, že aj moji starí rodičia (vlastní aj nevlastní) zomreli skoro, čím naznačovali, že aj oni tak skoro zomrú. Stále som im ale nezabudla pripomenúť, že človek sa môže dožiť aj 100 rokov, že telo je na to uspôsobené, a že je to ich voľba! Preto sa objavil aj tento môj strach. Nechcem, aby sa opustili len preto, že už sú starí rodičia a už ich život týmto skončil. Nie, práve naopak, začala nová etapa, ktorú si treba užívať!

Teším sa na to, čo sa ešte vynorí z hlbín mojej duše… tehotenstvo je dar, kedy sa žena dokáže dotknúť svojho najhlbšieho vnútra neuveriteľným spôsobom.

Komentáre