Jsi tu správně. Jsi milovaná. Jsi přijímaná.

Narodila som sa pred 26 rokmi. Svoje prvé narodenie som doteraz poznala iba z rozprávania mojej mamy. Pred pár týždňami som dostala šancu znovu sa narodiť. Tento magický zážitok mi otvoril ďalšie dvere k mojej duši a k poznaniu môjho života.

O svojom narodení som iba počula. Keď mi o tom rozprávali necítila som veľké emócie ani som si naň nespomínala. Bol to pre mňa nejaký miľník, ktorý sa stal. Vďaka ktorému som prišla na tento svet, do svojej rodiny. Vďaka, ktorému som mohla objavovať život.

Narodením synčeka som získala vlastnú skúsenosť a dokážem si predstaviť o čom mi mamina rozprávala. Precítila som obavy, bolesť, strach, radosť, naplnenie a lásku na prvý pohľad. Pôrod už pre mňa nie je tabu. Je to téma, ktorá priťahuje moju dušu. Núti ma zisťovať si o ňom viac. Hľadať možnosti a informácie ako to môže byť úžasný zážitok pre každú ženu, keď to dovolí jej zdravie a zdravie dieťatka. O svojom pôrode dokážem otovrene rozprávať, aj keď so slzami v očiach, no snažím sa túto bolesť premeniť na silu a čerpať z nej.

Prvú noc po pôrode som strávila bez dieťatka, bola som veľmi vyčerpaná a nevládala som. Vtedy mi prišlo prirodzené, že si oddýchnem a budem mať viac síl. Od druhého dňa som mala dieťatko stále pri sebe. Brávali ho iba na kontroly. No, keď mi ho doniesli, tak sa mu vždy klepali pery a nevedela som si predstaviť a precítiť aké pocity prežíva, keď je oddelený odo mňa.

Vďaka dýchaniu rebirth, pod vedením skúsených a vnímavých terapeutiek Ivetky, Jazmínky a sprievodkyne Janky som sa druhýkrát narodila. Nemala som žiadne očakávania. Prv som sa obávala a bránila, že to nechcem znova zažiť. Keď som začala dýchať, moja myseľ sa nedokázala upokojiť, hádzala mi rôzne obrazy, odvádzala moju pozornosť od toho kam sa chcem dostať. Po chvíli sa mi to podarilo a vstúpila som na cestu svojho narodenia. Intenzitu prežitku zvyšovalo moje telo, keď som cítila bolesti maternice, krížov a mala som pocit, že musím tlačiť.

Mierne som sa hnevala, nechcela som znova prežívať narodenie svojho dieťaťa, nechcela som sa k tým pocitom a bolesti vrátiť, chcela som sa narodiť. Postupne sa myseľ upokojila a dýchaním som sa ponorila hlbšie. Vnímala som, že sa mám narodiť, vnímala som nejaký tunel za ktorým bolo svetlo, no nevedela som čo ma čaká. V tej chvíli som pocítila obavy, strach, že ešte nie som pripravená. V brušku sa cítim v bezpečí.

Môj dych sa zmenil. Začala som sa dusiť a dýchať prerušovane. Pocítila som obrovský strach a prepadla ma myšlienka, že to asi neprežijem. Vtedy mi pomohla moja sprievodkyňa a navádzala ma, aby som znova dýchala, nech neprestávam. Po chvíli zovretie hrdla povolilo a dokázala som sa zhlboka nadýchnuť. Vnímala som ako telo tlačí hlavičku. Pliecka som ešte mala vo vnútri, no ďalším nádychom a zatlačením som sa dostávala viac von. Cítila som ako ma niekto drží. Komu patria tieto ruky? Po pár zatlačeniach sa môj dych zmiernil a telo povolilo posledný kŕč. Bolesť odišla. Nahradila ju silná vlna úľavy.

Vnímala som ako ma odnášajú, snažila som sa zistiť čie sú to ruky. Kde je moja mamina? Je to ona? Je to táto žena (sestrička)? Prečo im to tak dlho trvá? Cítila som strach, chcela som svoju mamu. Premohla ma panika, začala som plakať. Cítila som sa vzdialená a bezmocná. Keď som sa objavila v náruči svojej maminy, naplnilo ma úžasné teplo. Tu je bezpečne a krásne. Zrazu ma odnášali a ja som sa ocitla ako v tuneli, kde sa na mňa všetko rúca. Pocit bezpečia sa stratil, necítila som svoju mamu. Ostala vo mne silná myšlienka, že „Chcem byť v náručí svojej maminy“.  Že bez nej to nezvládnem. Čo ak umriem? Čo bude ďalej?

Tieto pocity veľkej beznádeje a paniky sa vždy objavili, keď som necítila teplú náruč svojej mamy. Dýchanie sa menilo v závislosti od toho, či som bola pri mame alebo mimo nej. Mimo nej som vzlykala a nevedela sa upokojiť. Vďaka svojej sprievodkyni som cítila teplú náruč po celý čas. Mohla som sa k nej pritúliť, kedykoľvek. Šeptala mi krásne slová, ktoré do mňa vlievali vlnu lásky. Cítila som sa chcená, prijímaná, milovaná, že som jej malé dievčatko.

Srdce a duša sa rozjasnili, vnímala som krásne svetlo, ktoré ma hrialo. Celá náruč bola plná bezpodmienečnej lásky. Srdce mi spievalo: „Jsi tu správně. Jsi milovaná. Jsi přijímaná.“ 

Každý deň, keď objímem svoje dieťatko cítim nekonečnú lásku, cítim hrejivé teplo. Cítim život. Zrazu tieto pocity doprial niekto mne. Dostala som šancu narodiť sa a pocity, strachu, paniky a beznádeje zameniť za pocity prijímania, milovania a bezpečia. Po skončení dýchania som bola znovuzrodená. Teplo a pokoj som vnímala až v kostiach. Výchádzalo z môjho vnútra. Už si môžem vybrať či si zvolím pocit prázdna alebo pocit prijatia.

Postupne objavujem nové a nové súvislosti, otváram neznáme skrinky a snažím sa ich naplniť teplom. Nečakala som, že sa znova narodím. S veľkou pokorou ďakujem za tento zážitok. Som uchvátená a fascinová čo všetko nám práca s dychom a mysľou ponúka. Aké obrazy, pocity, myšlienky a zážitky vieme objaviť. Čo všetko sa v nás ukrýva. Je to jeden zo zážitkov, ktorý človek potrebuje prežiť. Narodiť sa je krásne. Narodenie dieťata je dar. Znovunarodenie je magický zážitok. 

Vďaka tejto skúsenosti sa pozerám na svoje potreby a potreby dieťaťa z iného pohľadu. Viem sa vcítiť aký veľký strach zažíva, keď sa bojí alebo sa cíti opustené. Otvorme svoje srdcia a náruč pre naše deti. Prijmime ich. Milujme ich. Ukážme im život.

Som mamina úžasnej bytosti, ktorá mi je darom. Ktorá ma učí slobode, láske a radosti. Som večne premýšľajúca, filozofujúca a informácie hľadajúca osoba. Som milovníčka psov, prírody a pohybu. Chcem svoj život prežiť naplnený láskou, radosťou, voľnosťou a spoznávaním.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *