Môj 10. týždeň tehotenstva

Tento týždeň som na ženskom kurze Moderní kurandera. Je nás 37 žien. Okrem mňa je tu ešte jedna tehotná žena, ktorá je vo 4. mesiaci tehotenstva. Dejú sa tu neskutočné veci.

Varia nám fantastické vegetariánsko – vegánske jedlo. Mňam! Môžem si so spokojným svedomím dovoliť jesť pestro tak ako doma nie. Máme 2 pomazánky, 2 kaše, jablkové pyré, ovocnú a zeleninovú misu na raňajky, polievku, druhé jedlo a 2 šaláty na obed. Môžem si vybrať z každého kúsok a tým zabezpečiť prísun ako rôznych farieb tak rôznych chutí jedla.

Dych, pohyb a hlas dávajú do pohybu energiu. Dávam si záväzok, že chcem rozvinúť vnímanie a cítenie energie tak ako to majú rozvinuté v peruánskom kmeni Q´ero. Po kurze o Učení Andskej tradície s Robertom Sartim sa mi podarilo opäť cítiť svoje srdce. Bol to neskutočný pocit, ako keby som sa znovu narodila!!! A tak chcem rozvíjať vnímanie energie vo svojom tele a v okolitom svete. Chcem, chcem a chcem!

Ako dni ubiehajú, mala som možnosť zistiť, že ženské telo je brutálne krásne, ale že fakt brutálne! Je smiešne ako si môže naša spoločnosť myslieť, že existuje jediný prototyp ženskej krásy 😀 Ako sme k niečomu takému mohli vôbec dospieť??? Kto určil, čo je krásne a ako má vyzerať krásna žena? AUTENTICKOSŤ a PRIRODZENOSŤ je to, čo robí ženu krásnou! A chcieť túto jej prirodzenú krásu uväzniť v nejakých mantineloch podľa vymyslených predstáv spoločnosti, to je ako chcieť uväzniť prírodu a určovať jej, aby sa prejavovala len jedným jediným spôsobom! Pozerám sa na niektoré ženy, ktoré sa snažia dosiahnuť spoločnosťou určený prototyp „krásy“, ale krásu nevidím. Ich vlastnú autentickosť a prirodzenosť uväznili za maskou. A nejde vôbec o používanie makeupu, farbenie vlasov, predlžovanie vlasov a mihalníc či plastickú úpravu niektorých časti tela. To nech ženy smelo používajú, ak sa to im páči. Takisto si nemýľte prirodzenosť so zanedbávaním sa. Byť prirodzený neznamená byť zanedbaný, špinavý, neumytý s plesňou medzi zubami. Skrášľovať a starať sa o svoje telo či o svoj výzor by malo byť rovnako dôležité (ale nie dôležitejšie) ako starať sa o svoj duchovný a duševný sebarozvoj.

Počas kurzu sa ženy dotýkali môjho bruška. Aj mi to zo začiatku prišlo divné. Cudzie ženy mi chytajú brucho, vravela som si. ALE oni nechytajú moje brucho! Im o moje brucho vôbec nejde. Keby mi dieťa rástlo na konci prsta, tak by sa dotýkali toho miesta a nie brucha. Im ide o to dieťa a toto je spôsob akým ho chcú privítať, ako s nim nadviazať kontakt! Príde nám divný záujem iných (žien, mužov, deti, mladých, starých) o naše ešte nenarodené dieťa, ale nepríde nám divná naša uzavretosť. Považujeme za normálne byť odľudom, nazývame to súkromím či osobným priestorom, ale je to len spôsob akým sa chceme „chrániť“. Ako ľudia sme vzájomne na sebe závislí. Od počatia a narodenia je naše prežitie závislé na iných (na matke, v ktorej rastieme, na ľuďoch, ktorí sa o nás postarajú). Uvedomila som si, že táto pozornosť nie je nič, čo by mi malo vadiť, je to skôr požehnanie. Keď cudzí ľudia prejavujú lásku nášmu dieťaťu. Milujú ho, a to ho ešte ani nepoznajú! Dávajú mu svoju bezpodmienečnú lásku len tak, len preto, že je! Panebože, čím som si to zaslúžila, že môžem toto zažiť? Rovnako by mohli mnou a mojim dieťaťom opovrhovať ba dokonca aj niečo horšie…. ale oni ho milujú. Bezdetné ženy aj matky mu prejavujú takú láskyplnú pozornosť až ma to dojíma. Ďakujem za každý takýto prejav môjmu dieťaťu – toto je presne svet, do ktorého chcem, aby sa narodil – svet, v ktorom ho milujú len preto, že je!

 

 

Som mama nášho prvého dieťaťa. S mužom sme spolu 10 rokov. Som vegetariánka. Milujem šamanizmus, spiritualitu a neuroplasticitu. Chceme cestovať, učiť sa a spoznávať svet.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *