13. týždeň tehotenstva… a potrat

Začala som opäť krvácať. Silnejšie ako predtým. Aj mi bolo zle. Rozhodli sme sa ísť na ultrazvuk. Prešiel týždeň od krvácania, keď sme prišli ku gynekológovi. Mali sme mať ukončený 1. trimester, ale nebolo vidieť známky žiadneho života. Myšlienky, ktoré mi chodia hlavou, sa striedajú, pocity sa vo mne miešajú. 

Priamo sa na tom splodení a tehotenstve zúčastňujem. Ako to, že to nie je aj podľa mojich predstav? Ako to, že to nie je podľa toho, čo ja chcem? Hnevám sa. To som tak neschopná, že neviem donosiť dieťa? To som tak slabá, že si neviem vytvoriť vlastnú realitu? Alebo je možné, že ešte nenastal ten správny čas a naše dieťa vie presne, kedy sa chce (zhmotniť a) narodiť? Je možné, že to nebol ani prvý potrat a  že som potratila už aj predtým? Koľko deti som už vlastne mala? A koľko deti ešte budem mať, kým jedno z nich donosím a narodí sa do tohto hmotného pozemského sveta?

Uvedomujem si, že sa netreba fixovať na výsledok (mať dieťa), ale treba si užívať aj tú cestu k tomu dieťaťu (nechránené telesné spojenie). Čo ak nám to má vyjsť až na 100. pokus? A čo ak to nikdy nevyjde? Máme to vzdať, lebo to nevyšlo na prvýkrát a možno to nevyjde ďalších 98-krát? Mám sa podceňovať? Mám o sebe pochybovať kvôli tomu? Alebo mám doterajší čas brať ako úžasnú príležitosť, kedy som mohla objaviť v sebe nefunkčné programy založené na strachu? Konečne som začala v sebe realizovať a prejavovať myslenie prvej ligy. To je myslenie, kedy sa človek z neúspechu / prehry nezblázni ani ho to nepoloží. Ale udrží si najlepší možný stav mysle, usiluje sa vždy o tie najlepšie výsledky, dá do toho všetko bez ohľadu na to, či prehráva alebo vyhráva. Vždy dá všetko. Mám sa opäť vrátiť k mysleniu založenom na strachu, na pochybnostiach a podceňovaní sa? Takto som kedysi premýšľala. Keď prišiel neúspech, tak som mala pocit, že už príde stále, že to inak ani nebude a že sa radšej nemám ani o nič snažiť. Takto to však vnímať už nechcem.

Najprv mi napadli myšlienky ako sa to mohlo stať práve mne, prečo sa to stalo práve mne. Videla som sa ako OBEŤ. Ale potom som to začala vedome meniť. Dovolila som si pripustiť, že by to mohlo byť aj inak. Že to nemusí byť neúspech a ani koniec. Že ak chcem víťaziť, musím sa naučiť prehrávať a nevzdať sa. Že je ľahké udržať si pozitívny stav mysle, keď sa všetko darí, ale dokázať to, keď sa to nedarí podľa predstáv….v tom je tá sila. Ja nie som obeť! Som tá najlepšia verzia mňa. Neviem ešte, čo sa mám z tejto skúsenosti naučiť. Čo mi to má dať. Asi som mala stvoriť najskôr seba – silné, sebavedomé a bojovné Ja, ktoré si ide za svojim cieľom bez strachu, bez ohľadu na to aká cesta k nemu vedie a s plným užívaním si cesty. Zrejme som mala vdýchnuť život sebe…

Chcem tiež vyjadriť podporu všetkým rodičom, ktorí chcú mať dieťa, ale nedarí sa im to. Nevzdávajte sa! Neklesajte na mysli! Nie ste o nič horší ako tí, ktorým sa podarí dieťa splodiť a porodiť na prvý, druhý či piatykrát. Neznamená to ani, že vám sa to nikdy nepodarí, len preto, že sa vám to “nedarí” teraz. Dovoľte si priznať svoje pocity, čo cítite, čo si myslíte, ale rozhodnite sa vybrať si také myšlienky, ktoré chcete, aby sa zhmotnili. Nezáleží na tom, čo je vonku, ale čo je vo vás. Vy tvoríte váš svet, vy si volíte, čo si budete myslieť. Všetko začína myšlienkou, a tak v sebe živte tie najlepšie možné myšlienky. Majte zámer, ale nelipnite na výsledku. Sú rôzne cesty, ktoré vás k vášmu cieľu privedú. Vždy! Skúmajte, čo si myslíte, čo cítite a prečo. Je za tým strach? Hnev? Alebo máte pocit, že nie ste dosť dobrá, že si to nezaslúžite? Pozorujte váš vnútorný svet. Buďte si navzájom oporou. Nič si nevyčítajte ani sa nepodceňujte. Mark Dzirasa povedal:

,,Najprv musíš byť, potom robiť a až potom mať (být-dělat-mít). Ak chceš byť mamou, no tak ňou buď bez ohľadu na to, či tu dieťa už je alebo ešte len príde. Správaj sa ako mama. Staň sa mamou.”. A to ostatné príde…

Toto je to, čo si chcem myslieť a čo chcem žiť. Nebojím sa. Nebudem opatrná. Pôjdem do toho opäť naplno, s láskou a radosťou! Budem dieťa milovať od prvého okamihu a tešiť sa z tehotenstva rovnako ako predtým – silnejšia a o skúsenosť a poznanie múdrejšia. S jasným zámerom a bez znalosti cesty, ktorá k jeho zrealizovaniu povedie. A ešte viac budem veriť, že k nám to „naše“ dieťa príde… verím, že sa život odvíja presne tak ako sa má a najlepšie ako je len možné!

Ďakujem každej žene, ktorá o tom dokáže rozprávať a dodať silu a odvahu nám ostatným. Veľmi ma oslovil článok Naše vedomé počatie a môj vedomý potrat od Zuzany z Life Reset., tak si ho prečítajte, ak cítite, že aj vás zaujal.

Som mama nášho prvého dieťaťa. Som vegetariánka. Milujem svojho muža a rodinu. Zbožňujem šamanizmus, spiritualitu. Chcem veľa cestovať, učiť sa a spoznávať svet.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *