Kto je Mišelka B.?

Môj život sa začal výrazne meniť po tom, čo sme začali s mojim mužom po 7. rokoch vzťahu spoločne bývať. Následne na to som sa zúčastnila Mark Dzirasa Spiritual Campu. Vtedy som ešte študovala veterinárnu medicínu. Mala som ísť do 5. ročníka, ale kemp všetko zmenil, ja som sa zmenila. 

Po kempe som sa mala učiť na skúšky. Ale hlboko v mojom vnútri sa niečo búrilo, cítila som neskutočný a pre mňa neznámy odpor ku veterinárnej medicíne. Už som sa to nedokázala učiť, pripadalo mi to ako úplný nezmysel. To, že som tam aj napriek tomu, že to tak necítim, celé štúdium sa prekonávam a potláčam samú seba. O tom, že chcem štúdium ukončiť, vedel len môj muž. Nebola som si vôbec istá, či je to dobré rozhodnutie. 

A tak som potrebovala niečo, na čo "nemám" dosah, aby to bolo tým rozhodnutím, ktoré "nemôžem zmeniť". Mala som skúšku, ktorú, ak by som nespravila, tak by ma vylúčili zo štúdia. Pred skúškou som si povedala, že ak mám pokračovať v štúdiu, tak tú skúšku urobím, ale ak nie, tak ju neurobím. Každý tú skúšku spravil a vždy bola nejaká možnosť ako doštudovať. 

Skúšku som nespravila. Plakala som. Bolo to tu, definitívne ukončenie štúdia. Slzy mi tiekli po tvári, nevedela som to zastaviť a rozhodne som si želala pred nikým neplakať, hlavne nie pred spolužiakmi. Vždy som bola veľmi ambiciózna, chcela som byť najlepšia, bavilo ma vzdelávať sa, zúčastňovala som sa rôznych vzdelávacích akcií, čítala som si rôzne medicínske články a knihy, založila som spolok Spoločník pre život, organizovala som rôzne prednášky a kurzy s lektormi a chodila som na nepovinnú prax, hnevala som sa na seba, že niečo neviem alebo že toho neviem dosť, neverila som si a neznášala som akékoľvek zlyhanie či neúspech - a zrazu boli celé tie roky preč. Niekde hlboko v sebe som cítila obrovskú úľavu, ale moje ego dostávalo zabrať. Kemp vo mne všetko zmenil. Otvoril mi oči. Že nie je komu čo dokazovať, že nemusím robiť nič, čo nechcem, že ide len o mňa a o to ako to ja cítim

Počas štúdia som bola každý semester chorá - horúčka, kašeľ, bolesť na pľúcach. Mikrobiologické testy krvi potvrdili prítomnosť 2 baktérií, Chlamydia pneumoniae Mycoplasma pneumoniae. Vždy, keď som bola chorá, som sa snažila vyzdravieť bez antibiotík, ale po 2 dňoch som to vzdala, pretože som mala pocit, že umieram a potrebovala som byť čím skôr zdravá, aby som sa mohla učiť do školy. Každý polrok sa to opakovalo a ja som brala ďalšie a ďalšie antibiotiká, skúšala som akupunktúru, ajurvédske masáže ai. Robila som všetko, čo mi mohlo pomôcť vyliečiť a dostať sa z tohto začarovaného kruhu. Ale nič nepomáhalo, nič sa nezmenilo. A potom som zakúsila šamanizmus a zrazu všetko zmizlo. Odvtedy som už nikdy antibiotiká nebrala a sú to už 2 roky (dovtedy som celé tie 4 roky brala 2x ročne ATB!!!).

Školu som predčasne ukončila. Miešali sa vo mne rôzne pocity. Premýšľala som, či som spravila správne rozhodnutie. Nezaujato som zvažovala všetky možnosti. Chcela som zistiť, kam ma volá moje srdce. Predstavovala som si, že sa do školy vrátim, aj to, že sa už nevrátim. A všímala som si, čo cítim. Pýtala som sa samej seba, či je dokončenie veterinárnej medicíny skutočne mojim poslaním. Plynuli mesiace. Moja rodina, ľudia okolo mňa, kamaráti, veterinárni lekári a učitelia ma podporovali v tom, aby som v štúdiu pokračovala. Bolo úžasne vedieť, že vo mne niečo videli. Žiadali ma, aby som podala odvolanie. Potom chceli, aby som si podala novú prihlášku a mala tak možnosť ísť na prijímacie skúšky, po ktorých úspešnom absolvovaní by som mohla pokračovať v ďalšom ročníku štúdia. Urobila som to, ale na prijímacie skúšky som už nešla. Tých niekoľko mesiacov bol dostatočný čas na to, aby som si ujasnila kam má vedie moja životná cesta. 

Mala som dlhý čas premýšľať o sebe a o svojom živote. O tom, prečo sa zrazu nevidím ako veterinárna lekára. O tom, či som sa vzdala alebo som konečne začala bojovať za svoje sny. O tom aký život chcem žiť. Môj muž bol jediný, ktorý ma plne podporoval v akomkoľvek rozhodnutí. Dnes viem, že moje rozhodnutie bola srdcová záležitosť a nie rozumová. Stále som rovnako ambiciózna, stále chcem byť najlepšia. Zmenilo sa len miesto pôsobenia. K deťom som mala už od malička vždy veľmi blízko. Starala som sa v rodine o nejaké vždy, keď som mohla. Veľmi ma zaujíma sebarozvoj, šamanizmus a deti. Z medicíny som mala záľubu v neurológii, imunológii a reprodukcii. A tak sa teším, že môžem kráčať po tejto mojej ceste. S novými vedomosťami a pohľadom na život. Konečne robím to, čo cítim a čo milujem. To, že som študovala veterinárnu medicínu, bolo potrebné, aby som sa stala tým, kým som dnes.